Vaše príspevky
Rozhodol som sa,že prispejem na internetovú stránku Urbárskeho pozemkového spoločenstva Devičany /ďalej len Urbár/ rôznymi zaujímavosťami nielen o urbáre ,ale vôbec o našich lesoch a niečo aj z histórie obce Devičany.
Štiavnické pohorie je najmladším sopečným pohorím na Slovensku spolu s Cerovou vrchovinou pri Fiľakove . Vrásnenie Štiavnického pohoria prebiehalo až v treťohorách a posledná sopka na Putikovom vršku vybuchla pred 110-tisíc rokmi v tej dobe na našom území už žili ludia.Putikov vršok je vzdialený od Devičian vzdušnou čiarou iba 7,5 km. Po výbuchu sopky sa čadičová láva valila Liešnou dolinou k Novej Bani a v súčasnosti sa využíva na výrobu Nobasilu .Na Putikovom vršku sa dá nájsť sopečná pemza a tzv. sopečné bomby ,ktoré vznikli tak ,že pri výbuchu sopky žeravá láva vyletela do veľkej výšky,kde niektoré kusy stvrdli a na zem dopadali ako kamene a to sú tie sopečné bomby,ktoré majú väčšinou tvar ryby bez chvosta.
Na Putikovom vršku je aj otvor v podobe jaskyne z ktorého ešte dlho po výbuchu /aj keď sa už kráter uzavrel /unikali horúce pary a tak v podzemí klesali nebezpečné tlaky. Geológovia predpokladajú ,že aj naša Brezina bola sopkou a pri výbuchu prišla o vrchol, ktorý je teraz takmer rovina a ťažko sa dá určiť ,kde má vrcholovú kótu.Všetky ostatné kopce v okolí majú vrcholy, či už Ostrý vrch ,Agraš, Javor,Priesil.Štiavnické vrchy sú zložené hlavne z andezitov a sú /alebo boli/ bohaté na niektoré rudy, ktoré sa v nich vo veľkom ťažili niekoľko storočí /rok 1200 – do roku 1888/a v Banskej Štiavnici až doteraz. Jednalo sa hlavne o zlato ,striebro a meď, ale aj o iné rudy. Okrem spomínaných rúd sú Štiavnické vrchy bohaté na vodné zdroje. Veď len v Devičianskom chotári sú až štyri pramene. Prvý prameň je na Myšpotoku pod Muškovskými , voda vytekala zo starej šachty sv.Mikuláša. JRD tu niekedy v 50-tych rokoch 20. storočia vybudovalo vodojem a vodovod pre horné stredisko živočíšnej výroby, prebytočná voda tečie do Devičianskeho rybníka a odtiaľ do Sikenice. Druhý ale menej výdatný prameň je v spodnej časti doliny Pod skalou .V časoch baníctva plnil malú priehradu medzi Humništiami a Brezinami a odtiaľ išla voda na stupy ktoré boli na Vrškách.Teraz je priehrada zrušená a voda tečie cez obec do Drženického rybníka a odtiaľ do Kmeťoviec ,kde vteká do Sikenice. Tretí a najvýdatnejší prameň je na Štôlni .Slúži pre skupinový vodovod ,zvyšná voda tečie cez Devičany do Drženického rybníka.
V baníckych časoch ,niekedy v 15 .-16. storočí vykopali baníci zo Štôlne jarok až na Vršky ,lebo voda z prameňa Pod skalou pre tri stupy nestačila. Posledný štvrtý prameň je pod Ostrým vrchom a voda z neho netečie južným smerom ako z prvých troch prameňov ,ale juhozápadným smerom vedľa kaštieľa na Žuhráčke do Novej Dediny a cez Podlužany do Levíc. Hoci tento prameň je v Devičianskom chotári potok sa volá Podlužianka. Slabé sezónne pramene sú ešte v Kyslej doline a v Bakrošskom jarku.
Celková výmera Devičianskeho chotára je 2988 ha, z toho 1180 ha je polnohosp. pôda ,42 ha vojenská strelnica ,401 ha urbár,1365 ha štátne lesy. Urbár má 336 ha lesov a 65 ha jarkov ,agačiny a TTP ,spolu teda 401 ha.Treba povedať ,že na polnohosp. pôde je asi 180 ha zarastené náletom /kríky ,stromy –väčšinou agát/ . Ľudí v obci je málo ,sú prestarlí a túto pôdu ,ktorá je hlavne na svahoch nemá kto obrábať a tak veľká časť vinohradov a ovocných sadov v našej obci zaniká ,alebo už zanikla.
V minulosti koncom 19. storočia kúpil Rakúsky šľachtic rytier Schöller spomínané štátne lesy v Devičianskom chotári, ale aj v iných susedných chotároch a celý tento areál ohradil drôteným plotom s potrebným počtom brán. Do Devičianskeho urbáru sa dalo dostať zo Schöllerovej hory šiestymi bránami, ktoré boli vždy starostlivo zatvorené o čo sa starali Schöllerovi horári. Otvárali ich iba keď bolo treba cez ne voziť krmivo pre zver,na vývoz dreva z panskej hory a v jesennom období sa otvorila brána a vháňali cez ňu zver ,ktorej sa podarilo nejakým spôsobom prejsť do urbárskej hory.Na tento účel si horár v dedine najal ludí,ktorí postupovali v rojnici a klepaním ,pískaním, trúbením plašili zver a vháňali ju do Schöllerovej hory. Ľudia dostali za toto naháňanie zaplatené. Brán do Schöllerovej hory z urbáru bolo asi šesť a to Pod skalou,na Šípku ,na Štôlni,v Kyslej doline ,na Oborskej bráne a v Dúbrave. Ja osobne si pamätám len bránu na Oborskej bráne a na Štôlni ,príchodom socializmu po 2. svetovej vojne sa Schöllerove ploty rušili a tak isto aj brány.
Daniel Kyseľ